Čo robím?
July 31, 2008 — Miroslav Halás
Moja práca , moje poslanie
Najprv:
„Som väzňom Krista Ježiša za vás (bývalých) pohanov.“ (Efezským 3,1).
Nie je to navonok lákavé.
Nie je to pre oči úspešný život.
Ale v skrytosti, kam veľa ľudí nedovidí, je to život plný Božieho požehnania, lebo sa odohráva v najtesnejšej Božej blízkosti.
Som na poradách Božích.
Počujem Boží hlas.
Mojou úlohou pritom je – nezatvrdiť si pri Bohu srdce pre svoje veci.
Ďalej:
„Veď ste azda počuli o správe milosti, ktorá mi bola daná pre vás…“ (Efezským 3,2). [Počuli ste predsa o milosti, ktorú mi Boh podľa svojho plánu udelil pre vás…].
Všetko, čo robím, mám robiť pre vás. Pre vás, ktorí sa pýtate: Čo robíš?
Denne pre vás vypracovávam správu o milosti Božej, ktorá mi je denne pre vás daná.
Nikdy ju však nemôžem odovzdávať ako profesionál.
Nie som agitátor pre Krista, nerobím pre Krista nábor, ale zvestujem Ho.
Ježiš nedovolí, aby sa s Jeho menom na uliciach handlovalo, teda „kupčilo, obchodovalo“.
Handel je nečistý obchod, machinácia.
Nečisté je volať ľudí skrze Krista ku mne. K vlastnej denominácii. K spoločenstvu, ktoré má moje špecifické rysy a prejavy. Pozor: Tie Boh aj v mojom prípade iba trpí, pretože je zhovievavý a plný milosti.
Nedovoľuje mi však, aby som svoju osobitosť povýšil na kvalitu vedľa Jeho mena.
Takú kvalitu nemám a nemôže ju mať ani nijaký svätec či cirkev v denominačných dôrazoch.
Čo však mám, je zvesť: Ježiš je Pán!
Ak niekto chce žiť a pracovať v spoločenstve, v ktorom žijem a pracujem spolu s inými bratmi a sestrami v Kristu (práca v Kristu tu nie je fráza), dvere bytu, ktorý mi dal Ježiš Kristus Pán, sú mu otvorené.
Ale vždy s dôrazom: Nechoď sem v prvom rade ku človeku a k nejakému ľudsky organizovanému spoločenstvu, hoci sa volá Putujúca cirkev, ale choď ku Kristu a vchádzaj sem len do Jeho tela.
Choď len tam, a je jedno, či do tohto alebo do iného spoločenstva, kde môžeš a smieš a máš vidieť ako Hlavu iba Ježiša Krista.
Toto zvestujem pohanom, teda Grékom, tiež (bývalým) pohanom, teda gréckym prozelytom (tým, ktorí sa pridali k židovstvu), a toto zvestujem aj Židom, teda zákonníckým kresťanom.
Dôležité objasnenie pojmov: Grékmi sú dnes všetci, ktorí kladú dôraz na svoj intelekt, hoci sa nazývajú kresťanmi, prozelytmi sú tí, ktorí sa svojím intelektom pokúšajú vtesnať pod Boží zákon v čase sviatkov, hoci sa nazývajú tiež kresťanmi, a Židmi sú dnes zákonnícki kresťania, ktorí nepoznali osobne Ježiša Krista, i keď sa nazývajú tiež kresťanmi…
A kde sú kresťania?
Sú iba tam, kde je Hlavou Ježiš Kristus, ktorého chcú osobne poslúchať a tak vyznávať ako Pána.
Sú vždy na Hore premenenia, so Vzkrieseným Kristom, a súčasne odchádzajú vždy do Údolia tieňov smrti k tým, ktorí vo svete v pásme smrti hynú, a to neraz práve „v navonok nádhernom a navonok nepominuteľnom čase úspechu a vitality“.
Čo teda robím?
Denne pre vás všetkých pripravujem na zverejnenie správu milosti, ktorá je mi pre vás daná.
A teraz to, čo chcete tak často počuť:
Ako je mi táto správa milosti, mne, väzňovi pre Krista, pre vás daná?
Bola mi zjavením Božím v Kristu (v Slove) oznámená ako tajomstvo, ktoré môžem pochopiť len v Duchu svätom, iba v Duchu Kristovom, pretože „Duch to teraz zjavuje svojím apoštolom a prorokom“ (Efezským 3,5), „totiž, že pohania skrze evanjelium sú spoludedičmi, spoluúdmi (toho istého) tela a spoluúčastníkmi na zasľúbeniach v Kristovi Ježišovi.“
Je tu dôležitá správa o spoludedičstve pohanov.
Je to vzácny, rýdzí peniaz s dvoma stranami. Pohania i Židia sú spoludedičmi toho istého tela, a ja v tom spoločnom dedičstve môžem v Kristu tiež žiť.
To je moja skutočná výplata.
To je moja skutočná mzda, ktorá ku mne prichádza z neba a ktorá sa mi v nebeskej pokladnici, kde moľ a hrdza nič neničí, zhromažďuje.
A tak môžem spolu s apoštolom Pavlom dodať:
„Mne, najmenšiemu zo všetkých svätých, dostalo sa milosti, aby som evanjelium o nepochopiteľnom bohatstve Kristovom zvestoval pohanom a vysvetlil, aká je správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko, aby tak teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach oznámená bola cirkvou rozmanitá múdrosť Božia podľa predvekého ustanovenia, uskutočneného v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Efezským 3,8-11).
Rozmanitá múdrosť Božia pritom znamená pohyb a pružnosť, nie statické driemoty a denominačnú strnulosť, vpísanú na kamenné dosky vlastných vieroučných článkov.
Tými sa môžeme pred útokom nepriateľa iba brániť – nemôžeme však medzi nimi nikdy aktívne žiť a kráčať za živým Kristom.
Som teda väzňom Kristovým, nie väzňom organizovanej cirkvi.
A to ani tej nie, do ktorej ma ako do organizácie v určitom stupni a v určitej miere, ktorá vo svete musí vždy existovať aj vo vonkajších vieroučných štítoch, postavil Pán.
Aj za vieroučnými štítmi totiž má a musí znieť: Hospodin, môj štít! Hospodin, moja koruhva!
Preto kráčať týmto temným svetom môžeme len v svetle Jeho tváre, nikdy nie v svetle dogmatiky a denominačne zúženej vierouky.
Taká je naša zástava a náš erb:
„Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó, Hospodine. Kráčajú v svetle Tvojej tváre, jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení. Lebo Ty si okrasou ich sily a Tvoja blahovôľa vyvyšuje náš roh. Lebo náš štít patrí Hospodinovi a náš kráľ Svätému Izraela.“ (Žalm 89,16-19).