Prorocký dar
July 31, 2008 — Miroslav Halás
Prorocký dar je na budovanie cirkvi nevyhnutný.
“Usilujte sa o lásku a horlite za duchovné dary, najmä však, aby ste prorokovali. Lebo kto hovorí (neznámym) jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje. Kto (neznámym) jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cirkev buduje.” (1. Korintským 14, 1-4).
Už v Starom zákone si to ľud Boží uvedomoval a Boh mu to v rozhovore s Mojžišom schválil.
„Hospodin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka ako som ja, z tvojho prostredia, spomedzi tvojich bratov (vravel Mojžiš ľudu). Toho poslúchajte. Celkom tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Chórebe, v deň zhromaždenia, keď si hovoril: Nech viac nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, ani nech viac nevidím tento veľký oheň, aby som nezomrel. Hospodin mi riekol: Dobré bolo, čo hovorili. Spomedzi ich bratov vzbudím proroka ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, i bude im hovoriť všetko, čo prikážem. Kto však neposlúchne moje slová, ktoré vysloví v mojom mene, toho vezmem na zodpovednosť. Avšak prorok, ktorý by si trúfal hovoriť v mojom mene, čo som mu nerozkázal hovoriť, alebo kto by prehovoril v mene cudzích bohov, ten prorok nech zomrie!“ (5.Mojžišova 18,15-20).
Je tu varovanie, aby Božia svätosť nebola pri vedení Božieho ľudu narušená nijakým svojvoľným slovom človeka, ani trúfalým nárokom či sebavedomým systémom cirkevnej organizácie.