Vyznanie
July 31, 2008 — Miroslav Halás
Ľudia sa ma často pýtajú, ako som uveril. A prečo potrebujem tak zápalisto kázať. A prečo musím všade a vždy každému hovoriť o Ježišovi Kristovi. Na to mám jedinú odpoveď. Je zapísaná v Liste Galatským: “A oznamujem vám, bratia, že evanjelium, ktoré som zvestoval, nie je podľa človeka. Lebo ani ja som ho neprevzal od človeka, ani som sa mu nenaučil, ale som ho prijal zjavením Ježiša Krista.” (Galatským 1,11).
To slovo ustavične opakujem. Verte v zjavenie Božieho Slova! Verte v zjavenú Božiu reč! Verte: Pán vám chce darovať svoje zasľúbenia! A verte: Vo všetkých je Jeho “áno” smerom k vám!
Zjavenie Kristovo a zasľúbenie Božie. Zjavenie, zasľúbenie! Nezabudnite, je to dôležité! To je život, o tom kážem, to zvestujem.
Mojou vysokou školou, a to Božou, Kristovou, je takmer dvadsaťročná misijná práca medzi pútnikmi. To nie je chvála na moje meno, ale česť od Boha, ktorú som si žiadal, keď ma našiel ako slepého Bartimea a spýtal sa ma: Čo chceš, aby som ti urobil? A moja odpoveď bola odpoveďou slepca. Pane, nech vidím! A čo som zbadal? Zjaveného Krista v Slove! Vidieť Kristovým zrakom, to je veľká vec! To je česť! To je všetko, čo potrebujem. To je to, čo apoštol Pavol neraz vyznal: Kristus, život môj, Kristus, život náš!
“Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. a nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.” (Galatským 2,19-20).
To je moje vyznanie. To je môj život.
To mi navždy stačí.