Urím a Tummím
August 2, 2008 — Miroslav Halás
Pútnik
Stál som v jednom popoludnie v autobuse a premýšľal som: Ako to napíšem?
Ako napíšem štatút pre mladé hnutie kresťanov, o ktorý ma žiadajú?
Bál som sa. Ale Boh mi pomohol.
Pastier
Začalo sa niečo, s čím ste nemali žiadne skúsenosti, aj keď ste vyrastali v rodine farára. Niekto vám zrazu obliekol na telo kňazské rúcho a vy ste zrazu mali na ňom to, o čom ste nič nevedeli. Medziiným aj urím a tummím, celkom ako starozákonný Áron. Teraz sa to môže zdať niekomu trúfalé, ale vtedy to prišlo ako blesk z jasného neba. Košice, sídlisko Dargovských hrdinov, váš byt, brat z evanjelickej cirkvi, potom Žilina, misionár z Ameriky ako zjavenie a…
Potom ste sedeli sám, v žilinskom parku. Smutný, opustený, zničený, zbitý. Práve tí bratia, ktorí vás volali do hnutia, vás opustili. Cítili ste sa ako malé dieťa uprostred detského staveniska. Alebo uprostred náboženského Disneylandu. Akoby to bola len hra… Neoklamali vás? Odišli autom, nechali vás samého. Blúdili ste ulicami Žiliny, mesta, v ktorom ste predtým nikdy neboli.
Vlak do Košíc dokonca meškal. Sedeli ste potom na železničnej stanici viac ako hodinu. Akoby ste stratili vlastnú tvár. Tento deň z vás vysal všetku ľudskú miazgu. Domov ste sa vrátili iba ako ozvena vlastného hlasu, len ako tieň vlastných očí, iba ako odmocnina svojho srdca, ktoré kedysi pre svet a jeho zábavky tak rado a úspešne bilo.
Čo budete ďalej robiť? Zo Žiliny ste si odniesli jedinú informáciu: Mŕtve more a Genezaretské jazero. A medzi nimi: Jordán. Čo to všetko znamená? Americký misionár ukázal paličkou na mapu: Tu je Mŕtve more. A tu Jordán. Tu zasa Genezaretské jazero. Kto nám o tom niečo povie?
Vy. Ale vraveli ste to iba sám sebe. Dlhé roky som žil pri Mŕtvom mori. Predo mnou je však teraz jazero, okolo ktorého často chodil Ježiš s učeníkmi. A medzitým… Jordán! Čo ma čaká v súvislosti s touto riekou? Prechod cez ňu? Ale veď ja som už dávno znovuzrodený. Ja pre Krista som už veľmi dávno nadšený!
Vracali ste sa vlakom do Košíc. Driemali ste. V byte ste si vyzliekli sako a manželke Hanke ste bezmyšlienkovito povedali: Mám urím a tummím. Ani ste nevedeli, čo vravíte…
„Urob dva zlaté krúžky (čítali ste neskôr v Písme) a polož ich na obe strany efódu zospodu spredu pri jeho spoji nad pásom efódu. Nech spoja náprsník jeho krúžkami s krúžkami efódu šnúrou z modrého purpuru, aby náprsník bol nad opaskom efódu a aby sa neuvoľnil z efódu. Tak nech Áron nosí mená Izraelcov na náprsníku pre súdne výroky na svojom srdci ako stálu pripomienku pred Hospodinom, keď bude vchádzať do svätyne. Do náprsníka pre súdne výroky vlož aj urím a tummím i budú Áronovi na srdci, keď bude vchádzať pred Hospodina. Tak nech nosí Áron súdne rozhodnutie Izraelcov na svojom srdci stále pred Hospodinom.“ (2.Mojžišova 28,27-30).
Na svojom srdci!
Viete o tom teraz, po takmer dvadsiatich rokoch, niečo viac?