PaNoráma
December 1, 2008 — Michaela Michalcová
Spomínam si, ako mi zhruba pred tromi rokmi povedal jeden straší brat: nič v tvojom živote sa nebude diať náhodou…, túto jednoduchú vetu mi Hospodin v pravde potvrdzuje deň čo deň. Minulý týždeň prišli za mnou dvaja ľudia – jeden chcel, aby som navrhla plagát a ten druhý, aby som sa podieľala na istej knihe. Potom prišla nedeľa a varovanie: budú si na vás robiť nároky… Prešli dva dni a vo svojej mailovej schránke som našla prosbu – môžeš preložiť kázeň..? Vždy som mala problém povedať „nie“ – veď som kresťan, ak treba pomôcť, pomôžem, a tak sa zo mňa neraz stávala Marta, ani som nezbadala kedy a miesto Pána Ježiša a toho, čo pre mňa aktuálne mal, som pred očami mala zrazu iného človeka s jeho problémom, potrebou, miesto toho, aby som zápasila za najbližších a správne počítala svoje dni, som hodiny trávila pri monitore a práci… Ak sa služba, ktorá vlastne ani nie je skutočnou službou ale v pravde iba skreslenou sebarealizáciu, dostane na povrch pod pláštikom vyznania: robím to pre Pána; takto slúžim Bohu hrivnami, ktoré mi dal (veď On mi predsa daroval ochotné srdce, dovednosť v hudbe, písaní, kreslení…!), uťahuje sa na mojich očiach páska samoľúbosti a moje nohy začínajú kráčať krokmi svojvôle k tomu, čo Božie Slovo nazýva smilstvom. Pretože v slepej odvahe tvrdím, že niečo robím v mene Božom, hoci to Boh odo mňa vôbec nechcel; budujem, čo nezačal a kráčam, kam ma neviedol. Povyšovanie svojho úmyslu na Boží úmysel je možno v počiatkoch detskou chorobou, ktorá sa však neliečená zvrháva do smrti – hriechu
Ezechiel 43:8 …dávali svoj prah k môjmu prahu a svoje podvoje vedľa mojich podvojí, a nebola iba stena medzi mnou a medzi nimi, a poškvrňovali meno mojej svätosti svojimi ohavnosťami…
Súd Svätého Boha je obrovským milosrdenstvom. Dáva možnosť ostať stáť v jeho svetle a prijať pravdu o sebe. Dáva možnosť ležať na svojej tvári v bolestnom trpkom poznaní a pokání srdca, v jedinom celobytostnom pnutí zopnutom do očakávania na Božie pozdvihnutie z prachu..
Takto vraví Hospodin, Pán: Nekonám kvôli vám, dom Izraela, ale kvôli svojmu svätému menu, ktoré ste znesvätili medzi národmi, ku ktorým ste prišli. Ale posvätím svoje veľké meno, poškvrnené medzi národami, ktoré ste poškvrnili medzi nimi, a poznajú národy, že ja som Hospodin, hovorí Pán Hospodin, keď sa posvätím vo vás pred ich očami. Lebo vás poberiem z národov a shromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme. A pokropím vás čistou vodou, a budete čistí; od všetkých vašich nečistôt aj od všetkých vašich ukydaných bohov vás očistím… Nie kvôli vám konám - znie výrok Hospodina, Pána - to nech je vám známe. Hanbite sa a červenajte pre svoje spôsoby života…,
povedal mi Pán Ježiš (Ez 36:22-25,… 32).
Zastavil ma vo svojej nevypovedateľnej milosti. Pretrel mi oči, a zrazu som videla, koľko času som premrhala na nie-podstatné veci a koľko z toho, čo pre mňa pripravil, mi uniklo, lebo mi čas – možnosť (odsunúť ľudí, domnelú službu a vojsť do „samoty“) - tráviť ho len a len s Ním pretiekol pomedzi prsty. A koľko iných táto moja nebdelosť zviedla!!! - keďže som v omámení a v nepresnosti „stála“ (skôr sa kymácala) v pozícii, do ktorej ma Pán uvádzal.
Veru, hanba mne a chvála, česť a sláva Hospodinu!
Tu a tam mi Duch Boží vložil do srdca túžbu a pery vyslovili tichú modlitbu, Pane, učiň zo mňa Máriu! Zmeň ma!
Po takmer ročnom pn-kovaní, kedy boli chvíle, že som nemohla opúšťať nielen dom, izbu ale dokonca ani posteľ, je teraz Hospodin clonou po mojej pravici, ako zasľúbil, a Svätý Boh ostríha moju dušu. A tak - keď prišli tie tri vyššie zmienené ponuky (plagát, kniha, preklad) - moje pery v úplnej ľahkosti povedali nie! Radostné a slobodné nie.
Viem, je to Boží skutok premeny, ktorý sa stal.
Mnohí ma dnes ľutujú (iní nerozumejú, prečo to „utiahnutie“) a súcitne pokyvujú svojimi hlavami: nemá si s kým vyjsť von, stále len doma, to musí byť strašné,… 10 mesiacov, čo vlastne robí celé dni! Mám však nádej, že aspoň niektorí z nich jedného dňa uvidia a poznajú; pochopia a uveria.
Smieť sedieť pri nohách Pána Ježiša, ľnúť k záhybom a strapcom jeho rúcha je nesmiernym bohatstvom milosti, ktoré nechcem opätovne pretepávať vlastnou snahou a dávať si tak na krk obruč svojich skutkov, keď Pán Ježiš povedal: Narobíme ti zlatých retiazok s bodkami striebra (Veľpieseň 1:11).
Pán ma podľa svojho zasľúbenia voviedol do svojich komnát, inou cestou než by som si kedy vedela predstaviť:
Tiahni ma, a pobežíme za tebou. Kráľ ma uviedol do svojich komnát; plesať a radovať sa budeme v tebe; spomínať budeme tvoju ľúbosť viac ako víno; úprimne a právom ťa milujú. (Veľpieseň 1:4)
Ďakujem, Pane Ježišu. Amen.