Rozlúč sa s Galileou
January 13, 2009 — Miroslav Halás
Milí priatelia,
jedného dňa sme sa rozlúčili so starou Galileou. Čakal nás odev Kristovej spravodlivosti. Radi sme ho prijali – veď v tom čase z nás ostal už len „prach Jákobov”…
Ale Boh, vidiac v našom prachu iskierku túžby po živote a spravodlivosti v Milovanom Kristu, poslal nám svojho Syna, ktorý sa postavil v „tento posledný deň” (Jób 19, 25) práve nad naším prachom a náš prach sa v Kristovom diele spásy začal meniť.
Ocitli sme sa zrazu v Krajine nového svetla, v Krajine s novou pôdou pre naše pútnické nohy, skrátka, na novom Kristovom poli s novými klasmi a so zrnami pravého života.
Boh bol pre nás v tom čase už Bohom Otcom, „ktorý za noci nadchýna k piesňam.” (Jób 35,10). Alebo, ako uvádza Roháčkov preklad: „,…ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne v noci.”
Dnes by sme povedali: Piesne v úzkostiach, piesne v kríze, piesne v bojoch a súženiach, piesne ako modlitby, piesne ako žalmy, ale vždy spojené s vyznaním: „Nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána; o sebe však hovoríme ako o vašich služobníkoch skrze Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietila známosť slávy Božej v tvári Kristovej.” (2.Korintským 4, 5-6).
Tak teda: Nech z temnosti zažiari svetlo!
Odtiaľ môžeme už smelo vyznávať: Čo mi môže urobiť človek soboty, keď som začal žiť Kristov čas nedele?
Posolstvo kázne Rozlúč sa s Galileou je teda v prvom rade pozvaním do pravej slobody Božích detí pre každého, kto až dosiaľ trpel pod otrockým jarmom mŕtvej litery Zákona. Je pozvaním do nového spôsobu života v Kristu, do Kristovho času, do Jeho Pokoja, do Jeho Blahoslavenstiev, pred ktorými stojí v nepochopiteľnom úžase celý svet.
Miroslav Halás,
13.januára 2009