Srdce ako zavlažovaná záhrada
March 7, 2009 — Miroslav Halás
Kto by nemal rád pohyb? Za čím však vo svojom živote v prvom rade bežíme?
Beh na lyžiach, zimná krajina. Alebo beh atlétov a ich sperlené čelá za páskou víťazného triumfu. Štadión buráca. Človek atlét je vyčerpaný, skláňa sa pod náporom práve vydanej námahy. Ťažko dýcha. Čaká na vyrovnanú hladinu dychu života, v ktorej bude môcť opäť s úsmevom hovoriť o svojich víťazstvách.
Možno už sedí medzi ružami, hladí akéhosi psíka. Áno, má radosť z dosiahnutých úspechov i z medaily. Aj apoštol Pavol hovoril o behu a o víťazstvách s vavrínmi športu, atletiky…
Spomenul ich však ako príklad pre čosi väčšie, v čom máme a môžeme všetci víťaziť. Bežíme za odmenou nebeského povolania.
Aké je to povolanie?
Ježiš povedal: Vyvolil som si vás a ustanovil, aby ste prinášali ovocie. Ovocie Ducha! Je to dobre vyjadrené v prorokovi Izaiášovi: Aby ste svojou dušou sýtili lačného. (Izaiáš 58,10, preklad J. Roháček). Aby ste rozviazali putá neprávosti. Aby ste dali svoje vnútro Bohu a blížnemu.
To je rozumné. To je rozšírená myseľ a rozšírené srdce. Tak prosil Pavol Korintských: Rozšírte svoje srdcia, Korintskí! Nie vám je tesno u nás, ale vo vašom srdci je tesno, Korintskí! (2. Korintským 6,11-12).
Srdcia vyvolených a Pánom ustanovených učeníkov čakajú, aby mohli nasýtiť duše hladných.
Moje srdce tiež čaká, kedy doň vstúpite. Mám tam pre vás pripravený dar Kristovho skutku!
Keď sa oň spolu podelíme, potom spolu pochopíme a prežijeme, čo znamená výzva Pána Ježiša: „Prikazujem vám, aby ste sa milovali.“ (Ján 15, 17)
Vzájomne sa milovať znamená: Jesť spoločne z ovocia Ducha, z Kristovho skutku lásky, ktorý má pre nás denne pripravený (Galaťanom 5:22-24).