Milovaná
March 15, 2009 — Miroslav Halás
(Rozhovory s Poslom /3)
Deprimovaná žena
Vždy som sa cítila medzi inými ľuďmi nehodnotná. Alebo - málo hodnotná. Ponížená. Nikdy som sa nedostala k slovu. Moji najbližší známi a priatelia ma s úplnou samozrejmosťou považovali za poslednú v rade. A ak som vošla medzi cudzích, neznámych ľudí, a mala som sa s nimi nejako zblížiť? To bola hrôza… Tam som sa dostávala do ich úplného zajatia. Do ich závislosti, pod ich panovačnosť. A mnohí to zneužili. Myslím, že nikto z nich netušil, koľko nocí som preto preplakala.
Posol
Áno. My, ľudia, si však málokedy priznáme, že žijeme v blízkosti „veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách“. (Zjavenie Jána 17,1). Ba nielen v jej blízkosti – dnes sme už v strede jej pôsobenia. To sú mnohé veľké multikultúrne centrá so sprievodmi gayov a lesbičiek, to sú mnohé dobre skrývané synkretické náboženské spoločnosti a cirkevné denominácie či spolky so zlatými čašami vlastného bohatstva. Synkretizmus, mix všetkého v srdciach mnohých ľudí, ba dokonca aj v srdciach mnohých kresťanov!, teda postmoderna s mnohými stredmi alebo plejáda mnohých prorokov a svätých v maškarnom chaose sveta.
Aby sme túto „veľkú neviestku“, toto veľké neverné mesto však videli v správnom svetle, musí nám ho niekto takto ukázať. Je to „jeden zo siedmich anjelov, ktorí majú sedem čiaš“. O aké čaše v tomto prípade ide? Ide o „sedem čiaš Božieho hnevu!“ (Zjavenie Jána 16,1).
Áno, dnes sa k nám prihovára jeden zo siedmich anjelov, poslov, aby sme videli charakter tých, ktorí nás bili a bijú. Ktorí nás utláčali a utláčajú. Ktorí nás trýznia iba pre to, že verejne a naplno vyznávame iba meno Ježiša Krista.
Ale my zbadáme nielen ich charakter- ten sme napokon na vlastnej koži pociťovali už dávno v ranách a úderoch, ktoré nám spôsobovali, - my zazrieme aj niečo, na čo by si človek, chodiaci v pokore so svojím Bohom, sám netrúfol ani len pomyslieť. Zbadáme „odsúdenie veľkej neviestky, s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme opájali sa jej smilstvom.“ (Zjavenie Jána 17,2). To, čo sa zdá mocným, ktorí svoju moc trúfalo a bezbreho zneužívajú, a to podobne, ako to kedysi robil babylonský kráľ Bélšaccar (Daniel 5), nemožné, stane sa už onedlho náhlou realitou. Boží ujarmený ľud a svedkovia mena Ježiša Krista zbadajú spravodlivé Božie váhy v priamom prenose. V prítomnej realite. Dlho sme sa dívali na sotva viditeľný pohyb Božích závaží a ručičiek, ktoré každému, kto hubil Kristových spravodlivých slovom i skutkom, zhovievali, pretože aj najtvrdšiemu ľudskému srdcu je darovaná veľká miera Božej milosti, ale…
Ale teraz máme a môžeme vďaka jednému zo siedmich anjelov, poslov Božích, vidieť v duchu to, čo svet zbadá až neskôr, pritom však už v blízkom čase hrôzy, kedy bude pre neho neskoro volať o pomoc: „A odniesol ma v duchu na púšť. Uvidel som ženu, ako sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov. Žena bola odetá v purpur a šarlát, ozdobená zlatom, drahým kameňom a perlami; v ruke mala zlatú čašu, plnú ohavnosti a nečistoty svojho smilstva, a na čele napísané meno, tajomstvo: VEĽKÝ BABYLON, MATER NEVIESTOK A ZEMSKÝCH OHAVNOSTÍ. Ženu tú videl som spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov.“ (Zjavenie 17, 3-6).
Ten čas sa k nám veľkou rýchlosťou blíži…
Deprimovaná žena
Bojím sa jednej veci. Tým, že ma mnohí ponižovali, uverila som ich ponižovaniu ako postoju, na ktorý mali právo. A tak som sa po čase i ja sama začala – ponižovať. Zrazu som sa videla ako nehodnotný človek, ktorý si skutočne zaslúži iba trýznenie a - sebatrýznenie… Nebude ma Boh za takýto postoj k môjmu vlastnému životu trestať? Teraz to veľmi ľutujem.
Posol
Tu si musíte okamžite uvedomiť, ako vás vidí a ako vás denne oslovuje Ježiš Kristus. On vám vraví: „Milovaná…“ On nám všetkým, ktorí vzývame Jeho meno, vraví: „Milovaní.“ (1.Jánov 2,7). To nám musí stačiť na pochopenie hodnoty vlastného života. Totiž života, ktorý Ježiš Kristus prijal a ktorý už patrí výlučne Jemu. Nie sme sami svoji. Boli sme Jeho krvou draho kúpení. Sme pre Neho – drahí… Nikto nemôže vidieť človeka, kúpeného krvou Kristovou, bez Kristovej lásky. „Kto hovorí, že je vo svetle, a brata nenávidí, je až dosiaľ v tme. Kto miluje brata, zostáva vo svetle a nieto v ňom nič pohoršlivého. Ale kto nenávidí brata, je v tme a chodí v tme a nevie, kam ide, pretože mu tma zaslepila oči.“ (1.Jánov 2, 9-11). Nevracajte sa k pocitom svojej bezvýznamnosti a k tomu, čo bolo dlho vo vašom srdci pod náporom lží sveta klamom. Boh vaše trápenie videl a vidí. Pán vám dal a dáva svetlo a v ňom tiché odpustenie, po ktorom ste pohybom svojho srdca už dávno túžili.