Melódie z Babylonu
October 28, 2009 — Miroslav Halás
Hosť sa pýta /3
Niekto mi denne ponúka melódiu, ktorá letí. Kam letí neviem, ale viem, že ma vždy a všade dostihne. V kúpeľni, v kuchyni, v aute. Čítam noviny – a hľa, melódia! Kráčam po chodbe do úradu – aj tam je melódia. Kedy sa jej zbavím? A čo sa v nej vlastne nachádza, že ma začína denne poriadne znepokojovať? Nie je v nej nejaký nepríjemný kód? Nejaká šifra, ktorá mi sťahuje hrdlo? Raz do žiaľu, inokedy… Inokedy do radosti, ktorá za nič nestojí. Po tej melódii som ešte vo väčšom zmätku, než v akom som bol predtým. Nemôžem sa dokonca sústrediť ani na riadenie auta. Opäť si ju musím zapnúť. Tú melódiu! O čo vlastne ide? Mohli by ste mi ju dešifrovať, aby som sa jej konečne zbavil? Potrebujem jej prísť na kĺb. Fakt, verte mi…
Ide o vašu tvár. O váš charakter. Melódia človeka neviditeľne formuje. Nikto proti tomu neprotestuje – okrem staršej generácie. Ale ani to už dnes neplatí! Dnes staršiu generáciu ako predstaviteľku jadra spoločnosti totiž - nemáme. Každý je dnes mladý a činný, aktívny a autenticky, každý je dnes, a to bez akýchkoľvek mantinelov, smelý. Staršia generácia teda dnes nemá slovo, nie je už autoritatívna.
To je závažný poznatok! S čím súvisí?
S biblickým upozornením, že kniežaťom a kráľom bude v spoločnosti od istého času – a ten čas je tu! - „chlapec“ (Izaiáš 24,2; Izaiáš 3,4; Kazateľ 10,16). Teda sluha bude sedieť na koni a pán bude vedľa neho kráčať pešo…
Súčasne melódie tvoria práve takýto „sociologický tvar spoločnosti“. Tým, že do verejnosti prenikla v jej strednej vrstve tridsiatnikov totálne „hudba mladej revolty“, sú starí ľudia „vlnou novej atonálnej a disharmonickej kultúry“ vytlačení na okraj spoločenského auditória.
Vy teda v tej melódii, ktorá vám do omrzenia okupuje myseľ, počujete jediné: Buď za každú cenu večne mladý!, buď stále totálne agresívny!, neustúp nikomu ani o piaď!, ži svoj život s vervou!, správaj sa energicky!, život je len jeden a ty ho žiješ iba raz!….atakďalej.
Nad tým sa treba vážne zamyslieť. Súčasné melódie, presnejšie, súčasný hip hop, rap a v poézii slam poetry – to všetko hovorí o tom, že na scéne sú „dravci, ktorí neváhajú, ale žijú na plný plyn!“.
Pre človeka, ktorý nežije v tomto trhanom vlnení, tu vzniká otázka: Ako možno nadviazať a aký dialóg s dnešným mladým dravcom? A pokiaľ ide o typológiu: Kto toho pravého dravca v spoločnosti v jej určujúcom prúde naozaj predstavuje?
Pretože raperi, tí to v skutočnosti nie sú - oni iba prerážajú inej mladej (a málo viditeľnej) skupine bránu do priestoru dravého, určujúceho jazyka. Aký je to však jazyk a o čo mu ide? Ako vyzerá jeho skrytý plán – akú má stratégiu?
Po prvé, chce zrušiť „predpisy o manželstve“, a po druhé, chce upraviť „zákony ľudskosti“. Pozrime sa teraz presnejšie na to, čo chce zrušiť, a vyplynie nám z toho, čo chce ustanoviť. (5 M 24).
Chce zrušiť vnútornú hĺbku novej zmluvy a chce opäť ustanoviť zákony z čias, kedy sa Izrael v prvých rokoch svojej slobody po návrate z Egypta ako národ ešte len „formoval“.
Teraz sa do tej de-formácie vraciame – ibaže: bez biblickej vyváženosti….
Tam to vyzeralo takto: Ak muž nájde na žene niečo odporného, môže jej dať prepúšťací list. Ale z hľadiska Božích váh, z hľadiska vyváženosti, je v zákone obsiahnutá najmä formulácia: „Keď sa niekto stane novomanželom, nemusí ísť na vojnu a nech sa mu neukladá nijaká povinnosť; nech bude uvoľnený pre svoju domácnosť na jeden rok a nech sa teší so svojou ženou, ktorú si vzal.“ (5 Mojžišova 24, 5).
Pokiaľ ide o zákony ľudskosti, tam hrá prím iba taká vec, ktorá je absolútne nevyhnutná pre každodenný život: teda ručný mlynček na pšenicu (chlieb) alebo vrchný žarnov. Tieto veci nebolo možné brať „do zálohy“ – šlo by tu o priame „siahanie na život človeka“. Dnes sme tým tiež inšpirovaní, ale iba negatívne… Do zálohy sa berú práve také veci (byty) a do popredia vystúpilo práve - „novodobé otroctvo“…
Pokiaľ šlo o biblické časy, tam nikto nesmel svojho súkmeňovca za nijakých okolností zotročiť – ak by niekto predsa len zaobchádzal s človekom zo spoločenstva, v ktorom žije - spojený jednou kultúrou a jedným Bohom! - ako s otrokom (v tomto prípade šlo o Izraelcov), zákon bol nekompromisný: taký zlodej „nech zomrie“…
Malé veci, nevyhnutné pre život, ale i samotný človek, ktorého život je pred svätým Bohom svätý s právom na plnú dôstojnosť, danú Bohom, tak boli v rovnováhe, najmä pokiaľ ide o plnú rovnicu, tvorenú nerozlučným právom na „živobytie a na život“.
Čo v Písme smerovalo v smere šípky „od negatívneho ku konštruktívnemu“, to v súčasnosti padá v smere degradácie: „od konštruktívneho k negatívnemu“.
Ak sa teda čím skôr neobrátime a neprijmeme ako určujúce Písmo, potom onedlho dospejeme do totálneho babylonského a egyptského otroctva. Hudobné štruktúry týchto podivuhodných melódií už v našom priestore počujeme.