Šľachetný strom adventu
November 19, 2009 — Miroslav Halás
„Urazil som v srdci brata.“
Aká je to veta? Uraziť brata v srdci nie je problém, stáva sa to. Dokonca denne!
Teda o čo ide - s čím teraz zdržiavam seba aj iných? S akou banalitou? Prečo sa nad tým máme všetci zamyslieť?
17.novembra 2009 sa objavilo v Bratislave veľké drôtené srdce.
Kedysi bol obraz rozsvieteného srdca aj na Pražskom hrade.
Mám ochotu povedať, že nevidím vo svojej blízkosti iného človeka? Že vidím stále iba seba?
Nie, nechce sa mi to povedať!
„Kde je tvoj brat?“ – “A či som ja strážcom svojho brata?“
Stojím na námestí a okolo mňa je stotisíc mojich mien! Vidím stále iba seba! Okolo seba som iba ja! Každá tvár je iba moja!
Myslím denne na svoju reč, na svoje myšlienky, na svoje nápady, pretože nie som ochotný bývať „sedem dní v stánku“.
V akom stánku?
V stánku stretnutia s Bohom a s inými ľuďmi, s bratmi a so sestrami počas mojej cesty z Egypta do zasľúbenej krajiny.
Nie som ochotný bývať „iba v stánku“ a „živiť sa iba ovocím zo šľachetných Božích stromov“ (3M 23,40). Nie som ochotný svoj stánok budovať z „duchovnej zelene“, ale chcem radšej vianočný stromček.
Potrebujem zeleň svojich nádejí? Potrebujem v prvom rade aranžovanie vlastných vianočných izieb?
Vianoce a Slávnosť stánkov - ako to spolu súvisí?
Možno tak, že Ježiš Kristus prišiel na túto zem „v tele“ a práve „cez svoje ukrižované telo“ otvára každému človeku cestu k nebeskému Otcovi a k duchovne vzkrieseným bratom a sestrám…
„Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach.“ (2.Korintským 5,1).
To je nádej Adventu.