Kde ste, ľudia dobrej vôle?
November 21, 2009 — Miroslav Halás
„A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou velikou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (Evanjelium podľa Lukáša 2,8-11).
„A hneď s anjelom zjavilo sa množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (Evanjelium podľa Lukáša 2,14).
Bola to odborníčka na biológiu. Študenta, ktorého chcela vtedajšia inštitučná moc vedome a účelovo perzekvovať, skúšala tak tichučko, že ju nepočul ani najbližšie prísediaci predseda skúšobnej komisie, vtedy zarytý komunista.
Vedľa komunistu sa vážne tváril člen zväzu mládeže – asi ako veľká slepá busta. Mal hlavu s bdelými očami strany a ruky na stole zložené tak, akoby sa modlil.
Akoby!
Vtedajší komunista i člen zväzu mládeže , dvaja páni a súčasne súdruhovia, boli predobrazmi ľudí, ktorí premýšľali bez myšlienok. Akoby…
Jeden zdanlivý myšlienkový zámer však predsa len mali:
Aký paragraf použiť a ako, aby triedneho nepriateľa mohli zo školy vyhodiť a triedneho priateľa zasa socialisticky angažovane uvítať?
Odvtedy ten fenomén skúmam.
Čo som v ňom našiel?
Množstvo dôležitých otázok…
Existujú právnici, ktorí nedbajú na právo? Ak áno – kde sa rodia a ako? Existujú lekári, ktorí neberú do úvahy kódex vlastnej profesie? Ak áno – kde sa rodia a ako?
Alebo radšej prejdime okamžite k údivu: Ako možno byť právnikom a nedbať na právo? Ako možno byť lekárom a nebrať do úvahy pacienta? Ako možno byť hasičom a nehasiť vážne požiar? Ako možno byť pamiatkarom a nedbať v konečnom dôsledku na pamiatky? A nezaujímať sa v rámci svojich kompetencií a ľudských možností o podvody, hlboko skryté pod formálne pravými vlastníckymi listami rôznych domov či bytov?
A najmä: ako možno byť kresťanom a nepoznať celú vôľu Pána Ježiša Krista, ktorá nám nedovolí ani dnes ani zajtra alibisticky tvrdiť: My určité podvody „z titulu svojho odboru neskúmame“, či dokonca: „My ich skúmať odmietame?“?
Dá sa to vôbec?
Nedávno som v jednom zo svojich diárov zazrel zápis spred štyroch rokov. Časť z neho odcitujem: „Sme v preplnenom šialenstve prekrikujúcich sa slov a piesní, pretože je demokracia. Ale zároveň sme v prázdne. Alain Finkkielkraut napísal: Tajomstvo Európy je substanciálne vákuum, prázdna podstata, spojená s radikálnou toleranciou a radikálnym otvorením.“
Voči komu sú dnes, napríklad nepraví právnici, nepraví lekári, nepraví politici a nepraví pamiatkari atď. „radikálne tolerantní“ a voči komu zasa „totálne ľahostajní“?
Skúsme s touto otázkou prejsť všetky vrstvy našej spoločnosti!
Dozvieme sa veľa nielen o stave našej spoločnosti a politiky, ale – tí, ktorí sme na kresťanskom Slovensku kresťanmi a chceme to vedieť - zistíme v prvom rade to, aký je stav nášho „kresťanského srdca“ a potom: aký je stav „tej našej cirkvi“, a až nakoniec: aký je stav „tej našej právnej kancelárie“, „tej našej nemocnice“ a „tých našich pamiatkových úradov.“
Vo vstupnej bráne takejto jednoduchej otázky – pre istotu ju zopakujem: voči čomu ste dnes radikálne tolerantní, priatelia, a voči komu totálne ľahostajní? - nám všetkým celkom určite zažiari svetlo, v ktorom sa „ľuďom dobrej vôle“ otvorí možnosť na skutočnú reformu našich životov, a potom nepochybne aj na nepredstieranú obnovu celej spoločnosti.