Dve svedectvá
December 31, 2009 — Ľubomír Kristan ml.
V máji 2008 som končil 4.ročník konzervatória. Podal som prihlášku na Vysokú školu do Drážďan. 10.júna bol termín prijímacích skúšok. Keď som sa modlil, či je Pánova vôľa ísť študovať do Drážďan, dostal som odpoveď z 2M 33,15 : „Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto!” Pochopil som, že Pán tam so mnou nepôjde, nebola to Jeho vôľa a ak by som tam šiel, šiel by som svojvoľne a zišiel by som z cesty vôle Pánovej. Bolo to dva týždne pred prijímacími skúškami. Napísal som na Vysokú školu, že sa prijímacích skúšok nezúčastním. Ďakujem Pánovi za Jeho vedenie a poslušnosť, ktorú mi daroval, pretože s odstupom času vidím, že Pán má pre mňa pripravené niečo iné.
Začiatkom júna 2009 som mal záverečné absolventské skúšky na konzervatóriu. Súčasťou týchto skúšok bola aj obhajoba absolventskej práce, ktorú som písal o úspešnom, svetovo uznávanom českom hudobníkovi a pedagógovi. Tohto významného človeka som navštívil osobne. Moja návšteva bola poučná nielen po odbornej, ale najmä po duchovnej stránke. Stretol som starého pána, chorého, osamelého, zatrpknutého a vnútorne vyprahnutého. Všetko, čo mal rád a na čo sa spoliehal, je preč. Pán Ježiš mi ukázal, že všetka sláva, úspech a úsilie človeka bez Neho je ako dom na piesku (Mt 7, 24-27). Keď príde vlna, príval, všetko sa zrúti, pominie. Iba dom (život) postavený na skale (Pán Ježiš Kristus) odolá všetkým prívalom a vlnám. O tomto Božom skutku mi bolo Pánom Ježišom umožnené svedčiť pred komisiou pri obhajobe absolventskej práce. Som vďačný Pánovi za to, že som mohol ukončiť svoje štúdium na konzervatóriu práve takto.